Najradšej by som používala tie isté slová dookola, stále a stále sa vraciam k minulosti, k rovnakým myšlienkam, keď zalievam tradičný anglický čaj a lievam si doň mlieko, vtedy si predstavujem náš dom a slnečnú kuchyňu, spoločné lenivé rána, napríklad v nedeľu ako je táto. Len vietor za oknami, ranné vysielanie v štúdiu rádia a piesne, ktoré nepoznáme, ale chceli by sme si ich spievať. Alebo len pískať melódiu a piecť čokoládové koláče. Ale máme obyčajné ráno. pokračovanie článku
Všetci vieme, čo sme desiateho februára videli cez okná dopravných prostriedkov, vnímanie letu cez okrúhle okienka lietadla, plavenie sa po šľahačkových oblakoch, k šľahačke sme dostali kávu do umelých pohárikov s nápisom Air Malta. Tu hore je ostré slnko, ktoré pichá do rozospatých očí. Predstavujem si, ako niekto, napríklad dievča v žltej sukni, stojí na chodníku Talianska a na oblohe zazrie slnkom ožiarené lietadlo. Aj ja sa tak obzerám, keď som na zemi, no naše mohutné lietadlo nemožno vidieť, skrývame sa, letíme záhadne, nebadateľne, nad snehovými prehánkami. Chvíľami ma sprevádzajú prvé strany Iana McEwana, chvíľami zatváram oči, cítim tlak výšky v nohách i rukách. pokračovanie článku
podnadpis: svetelné pokračovanie článku
Už prázdne kufre ležia na chodbe čakajúc na odloženie na poličku v spálni, kozmetika už na svojom mieste, šaty v kúpeľni. Pohádzanými vecami po izbe symbolizujem rozhádzané myšlienky, ktorými som stále prítomná francúzskemu prostrediu, stále pred očami vidím žlté kvety blízko pobrežia oceánu, piesok na pláži, lietajúce paličky a zlaté strapce v rukách. pokračovanie článku
Vôňa materinej dúšky na prstoch, jahody, už červenajúce sa čerešne, vlčie maky na kopčeku, takto prebiehajú dni u nás, niečo sa deje na červených kreslách na terase, niečo na červenej sedačke v izbe, ktorá spôsobila nepokoje v noci, to budenie a počítanie minút po každom zasvietení lampy a pohľade na hodiny. Aspoň si môžem vymýšľať svoje príbehy, ktoré ma určite naplnia na niekoľko chvíľ, chrbátom sa opriem o stenu a cítim chlad, vlasy na pleciach, vlasy, ktoré si zajtra dám upraviť do zatiaľ neurčenej podoby. Nič extra, myslím si. Myslím aj na mnoho iných chvíľ, často si čítam z bieleho papiera o veľkolepom sne, možno ten by ma uspal v nekľudnú noc, nejaká túžba prežiť všetko, snové zobrazenia, sú to už úplne iné myšlienky ako na začiatku, hlavu vnáram medzi vankúše. Zobudia ma padajúce kvapky, počujem ich cez otvorené okno, smer les, len niekoľko metrov odo mňa sa nesie vôňa mokrého, úplne mokrého ihličia, vlhkosť pôdy.
.
+ záhrada a maky
.
. pokračovanie článku
A fúkal vietor a možno sa tak chcel len zabaviť s mojimi vlasmi, trocha ich poprepletať pri snežienkovej prechádzke, pohybovať konármi stromov, nech narážajú o seba a hučia, nech v lese nie je to ticho, ale počuť ihličie narážajúce o ihličie. Nakoniec som si na hlavu dala žlto-hnedú čapicu z Hypernovy a s kľudnými vlasmi som počúvala hudby stromov, chcela som gumáky, ale tými si vraj budem kaziť nohy budúci týždeň. Ruky mi premrzli, keď zbieram malú radostnú kytičku snehových kvetov, veľmi pomaly, hlavne starostlivo. Nežne držať krehké snežienky v rukaviciach. pokračovanie článku
som a pôsobím tu: jana mARTish
, flickr
.
243299710
janamartiskovazoznam.sk
