Zvláštne, zvláštne slová na opísanie niektorých situácií mi napadajú, záleží na mnohom, pocity, zmysly, uhol pohľadu, momentálne nálady.
Sýtosť tohto dňa je obrovská, bezcieľna. Hľadím si dušu niekoľnými stranami knihy Zima na ruky, Dušan Dušek je spisovateľ, pravý, mohol by opísať životy mnohých ľudí, človeka, ktorý ako malý dostal košeľu s raketou na hrudi, bol to malý komunista, prišla návšteva z Ameriky na aute bez strechy, vozili sa po zákrutách a keďže pôsobila odstredivá/dostredivá sila, španielsky hovoriaca šoférka kričala: ,,Pozor, kurva!". Toto by Dušek dokázal vykresliť.
Zkontrolovala som moju myseľ a nenašla žiadne trápenia, len málo zlých pocitov, teraz nie, teraz nie sú také výrazné a kričiace, upozorňujúce na seba. Moje telo oddychuje a regeneruje sa, posilňuje. Pripravuje sa na také dni, keď to bude všetko inak.
Včera pri obede sme Coca Colu pili z decových pohárov so zlatým pásikom, dvoma zlatými pásikmi, dnes sú to poháre iné. Nie je žiadny citrón, ani cukor na krehkých okrajoch, tak by to bolo slávnostnejšie. Z pasteliek (nie, nie pastilky) mám už doškriabané celé podnebie.
Možno ani teraz to nie je také sladké, len sa skrývam a nedávam najavo to, čo mi skutočne zahmlieva hlavu, tak polovicu alebo štvrtinu, odnaučila som sa čakať, po tých niekoľkých správach som si uvedomila veci. Takto by to malo byť správne.
Zišlo by sa trochu ozvnáštniť a okoreniť toto rozprávanie, pozerali sme staré fotky, čiernobiele so zahnednutými koncami a rohmi, natrhnuté a rokmi poškodené. Rozlišovať a porovnávať podobnosť rodinných príslušníkov v minulosti a v prítomnosti mi pripadá zábavné, túto činnosť vykonávame spolu, len ja a maminka. Odkladáme tie fotky, ktoré zarámujeme a vyvesíme na stenu, aby sme mohli nazerať do minulosti aj pri každodennom pohybe. Nostalgia.
Chcem žiť plnohodnotný život, len to nedokážem, chcieť nestačí, som hlúpa, túžim po bezpečí, potom po nepokoji... Vediem svoj stereotypný život.
Niekto povedal, že handry sú farebné a jedinečné, preto vyberám zo skrine všetky sukne, niektoré (dve) majú na bedrách malú mašličku, hádžem ich na kopu aby som si ich vyskúšala, znova zažila ten jarný vánok, ktorý sa mi pri sukni vždy vyjaví. Vravím, že túto tehotenskú si oblečiem keď sa veľmi napapám, napríklad kuracieho mäsa s vajcom, šunkou a syrom navrchu, k tomu ryža a uhorkový šalát. Takýto obed bol aj včera, ten obed, po ktorom sme pili Coca Colu z decového pohárika.
